Marion Daghan-Malenky

Marion Daghan Malenky Skúsenosti: Daghan-Malenky s.r.o.

Marion Daghan-Malenky sa už od svojich 15 rokov zaoberá mágiou, voodoo a veštením. Najskôr sa Marion Daghan-Malenky zaoberala mágiou a voodoo vo svojom voľnom čase, po skončení jej iných pracovných činností. Stala sa viac a viac známou, a rovnako tak aj jej mágia liečenia, ochranná mágia a ľúbostná mágia. Preto sa začala venovať mágii profesionálne, najskôr ako samostatne zarobkovo činná osoba pod názvom Poradenské služby Daghan, neskôr založila firmu Daghan-Malenky UG, z ktorej sa neskôr stala s.r.o. (GmbH).

Daghan-Malenky s.r.o. nasleduje jedinečnú stratégiu, pokiaľ ide o magické veci a starostlivosť o klientov. Magické rituály síce pomôžu dostať novú šancu, čo napríklad znamená to, že klient pri ľúbostnej mágii dostane novú šancu, partner sa vráti naspäť a vzťah začne nanovo od začiatku, ale bez osobnej zmeny je táto šanca často k ničomu. Z tohto dôvodu kladie Marion Daghan-Malenky dôraz na pravidelnú komunikáciu so svojím klientom, meditácie a čítanie psychologickej a duchovnej literatúry. Hypnóza, autohypnóza, rôzne relaxačné techniky a iné spôsoby myslenia pomáhajú jej klientom pozrieť sa na problém z iného uhla pohľadu a perspektívy, a to vedie k prehodnoteniu životných priorít. Rovnako tak sa kladie veľký dôraz aj na dychové cvičenia, jogu, správnu výživu a primerané cvičenie. Takýto komplexný prístup robí v každom ohľade zázraky.

Daghan Malenky

Marion Daghan-Malenky má tiež veľa žiakov z celého sveta. Dôraz sa kladie, ako pri klientoch, tak aj pri magickom výcviku, na kvalitu. Pani Daghan-Malenky nejde o to, aby mala veľký počet žiakov, ktorí ju nasledujú, ale počíta sa iba kvalita. Neponúkame žiadne rýchlokurzy pre širokú verejnosť. Pre širokú verejnosť máme veľa odporúčaní na našich webových stránkach na kvalitnú literatúru, ktorými môžu získať dobrý prehľad o tom, čo so sebou prináša mágia ako životný štýl a to, čo môže urobiť pre seba každý. Odporúčanú literatúru pre klientov, ale aj pre adeptov mágie nájdete TU ☞.

Marion Daghan-Malenky začala so svojím životným štýlom dosť skoro a svojím osobným príkladom sa nám snaží byť vzorom. Avšak nie každý chce nasledovať tento príklad, a nie všetci sú toho schopní. Je to náročná cesta, neustáleho sebazdokonaľovania sa, disciplíny a neustáleho učenia sa.

My všetci robíme chyby, čo nie je vôbec žiadny problém, keď si ich priznáme a neopakujeme ich. Každý človek musí robiť chyby, pretože iba chybami postupujeme stále ďalej, rastieme a vyvíjame sa! Skúsenosti ukázali, že ľudia, ktorí umierajú neľutujú to, čo urobili, ale väčšinou to, čo neurobili!

Áno, mágia je osobné náboženstvo, na ktoré sa každý pozerá inak a každý ho inak prijíma. A je to tiež životný štýl, ktorým buď žijete naplno, alebo nie ste mágom. V prvom rade si musí každý adept sám stanoviť svoje priority. Ďalej sa jedná o to vedieť ovládať teoretickú, ako aj praktickú mágiu, evokáciu a invokáciu. Okrem toho sa kladie veľký dôraz aj na štúdium všetkých svetových náboženstiev. A v neposlednom rade musí adept pravidelne meditovať, aby mohol spoznať sám seba ako dušu, ako vedomie, a tiež musí mať pod kontrolou svoje emócie a myšlienky.

Marion Daghan-Malenky sa dnes snaží ukázať nielen v Nemecku ľuďom cestu, ako môžu žiť lepší život, ako môžu zvládnuť rôzne nástrahy života a stresové situácie, ako sa naučiť disciplíne, a tiež dôverovať vyššej sile.

Každý z nás má právo žiť zdravý život s dostatočnými prostriedkami, a každý môže tiež stretnúť svoju životnú lásku a udržať si ju po celý svoj život. Ale bohužiaľ tieto veľmi dôležité veci nás dnes v škole nenaučia. V dnešnej dobe sa potrebujeme naučiť to, ako by sme mali pracovať a komunikovať v tíme, ako by sme mali zistiť svoj osud, ako by sme mohli počuť svoje vyššie Ja. Ako Neale Donald Walsch napísal vo svojej knihe:

Boh hovorí ku každému. Otázkou nie je, s kým Boh hovorí, ale kto počúva!
Neale Donald Walsch

Marion Daghan-Malenky sa snaží objasniť aj to, ako možno pomocou meditácií a dychových cvičení dosiahnuť zmenené stavy vedomia.

Iba viera nestačí. Každý musí určité veci a teórie zažiť. Máme dušu? Existuje Boh? Existujú minulé, ako aj budúce životy? Existuje nejaký život po smrti? Na všetky tieto otázky existujú síce odpovede, ale to, že im uveríme nám nepomôže! Každý mág a adept to musí zažiť a skúmať a robiť výskum tak dlho, až kým on / ona tieto odpovede sám / sama nepocíti a nevie! Viera pomáha len čiastočne! Poznanie hory prenáša! A za pomoci meditácie, rozjímania, vzývania, evokovania, evokácií a poznaním seba samého môžeme dosiahnuť ohromujúce výsledky!

Iba ten, kto pozná a ovláda sám seba, môže pochopiť a ovládať aj ostatných!

Ako správne žiť, ako sa vedieť vysporiadať s problémami, pracovným vyťažením a stresom, ako sa správne inšpirovať a viesť ostatných ľudí. Takéto dôležité veci sa naučia klienti a žiaci vo firme Daghan Malenky s.r.o. Na to, aby ľudia dokázali žiť naplnený život, musí byť fyzický, psychický, duchovný a duševný osobný rozvoj v rovnováhe.

Marion Daghan-Malenky a Daghan Malenky s.r.o. sa snažia dostať magické metódy na novú úroveň, aby moderní ľudia mohli viesť nový zdravý životný štýl, v ktorom stres, choroby a nedostatok nemajú žiadne miesto.

Veľa ľudí sa pýta: "Ale prečo joga? Prečo zdravé stravovanie? Prečo sa usmievať? Prečo športovať? Čo to má spoločné s mágiou?" Pretože mágia je práca s energiou. K tomu patrí aj jedlo, správny pohyb, pozitívne myslenie, správne dýchanie a smiech! Už ste vyskúšali jednoducho sa vystrieť a 30 sekúnd sa jednoducho len hlúpo smiať? Vyskúšajte to teraz! Je nemožné, aby ste potom aj naďalej zostali v čiernom mraku depresie!

Marion Daghan-Malenky

Detstvo a mladosť

Marion Daghan Malenky sa narodila 18.06.1955 v Kasseli. V čase, keď jej ešte veľmi mladá matka žila stále so svojimi rodičmi, otec bol prisťahovalec z Českej republiky, ktorý prišiel do Nemecka v čase vtedajších vojnových rokov. Marion vyrastala dlhý čas u svojich starých rodičov, jej babička sa už vtedy zaoberala mágiou, bylinkami, liečením a vykladaním kariet.

Marion si už čoskoro uvedomila, že aj ona má veľký záujem pomáhať druhým ľuďom. Marion mala šťastné detstvo so svojimi starými rodičmi, milovala svojich starých rodičov najviac na svete. Jej matka sa medzitým spoznala s jej nevlastným otcom a vydala sa za neho, ďalej nasledovali jej súrodenci, Alfred, Walter, Hans Jürgen, Karin a Carola.

Avšak doma zažívala iba ponižovanie dokonca aj s novým matkiným mužom. Súrodenci mali v staršej sestre vždy spojenca proti nevlastnému otcovi. Bitky a alkohol, to bola pre deti každodenná rutina.

Marion Daghan-Malenky neustále utekala k svojim starým rodičom, aby potešila svoju detskú dušičku, a spracovala svoje negatívne zážitky, to mohla iba u babičky. Bola zranená a ponížená, ale prostredníctvom mágie sa snažila obohatiť si svoj život.

Aj Marion Daghan-Malenky sa mala začleniť do rodiny, ale zažila tam len hádky, ponižovanie a sexuálne znásilnenie zo strany jej nevlastného otca.

V roku 1969 zomrel jej nenávidený nevlastný otec, bolo to potom lepšie? Nie, práve naopak, jej matka sa zoznámila s novým mužom.

Marion Daghan-Malenky sa stále tešila na návštevy u svojich starých rodičov, tam Marion spoznala lásku a radosť, okrem toho sa tam vždy naučila aj nové magické praktiky, z čoho bola stále viac a viac nadšená, mohla sa tiež zúčastňovať na rituáloch, ktoré vykonávala jej babička, chodila spolu s ňou zbierať bylinky atď.

Definitívne zbohom neexistuje, vždy príde opätovné stretnutie!
Marion Daghan-Malenky

Helga: Spomienky na mladosť

Marion teraz vyrastala v ešte horšej situácii. Potom sme sa spoznali v jednom kempingu, rýchlo sme sa spriatelili a aj sme toho spolu veľa podnikali. Myslím, že to leto bolo najkrajším obdobím jej dievčenských rokov. No jej rodičia každý večer pili hrozne veľa alkoholu, jej nevlastného otca všetci volali padúch, lebo každý večer opitý spadol. Ani matka nebola žiadnou oporou, pila vždy s ním. Aspoň ale neboli žiadne bitky, lebo naši rodičia si dali záležať na tom, aby deti neboli bité.

Ako to už u takých mladých dievčat býva, chceli sme po večeroch aj niečo zažiť. U nás to nebol žiaden problém. Inak to bolo u Marion, jej otčim a aj matka vynadali Marion vždy, keď sme meškali hoci len 10 minút.

Leto bolo rýchlo za nami a my sme sa potom vídali zriedka. Keď sme sa stretli, stále mi rozprávala o tom, ako ju rodičia ponižujú. Krátko nato sa Marion s rodičmi presťahovala do Dahlheimu do starého sedliackeho domu. Keď sme sa stretli, hovorila mi, že je to čoraz horšie. Už vtedy som jej hovorila, aby išla na Úrad starostlivosti o mládež. Ale ona nechcela, lebo mala aj súrodencov.

Babička si nič z toho všetkého nevšimla. Marion sa tešila na každý víkend, ktorý mohla stráviť u svojej babičky, no návštevy mala povolené zriedka. Medzičasom sme obe začali pracovať – v kancelárii, ja v Salóne pre psov. Občas sme sa vídali.

Hovorila mi, že doma je to čoraz horšie. Našťastie mala milých zamestnávateľov, ktorí zapojili Úrad starostlivosti o mládež a dokázali Marion odtiaľ dostať von. Marion bola teraz v detskom domove.

Marion Daghan Malenky 18

Život sa teraz trochu zmenil, babička Marion (Daghan-Malenky) si žiaľ nič z toho všetkého nevšimla. Ani jej matka nebola informovaná.
Marion bola prekvapená, že babičku na to nikto neupozornil. V jeden deň sa babička dozvedela, že Marion žije v detskom domove a zavolala tam. Od toho času navštevovala Marion babičku znova pravidelne.

Ako všetky mladé ženy sme zvykli chodiť cez víkend von. Marion mala veľmi veľa obdivovateľov, no jej sa žiaden nepáčil. Ale jedného dňa tam stál, princ snov Erwin, bol vojakom spolkovej armády v jednej kasárni v Kasseli. Pamätám si ešte, ako Marion neustále váhala, či je to on alebo nie je. Nakoniec po mnohých stretnutiach povedala Erwinovi "áno", a on ju odvtedy nosil na rukách.

Jej život sa pomaly opäť prebúdzal, bola stále nadšenejšia prácami svojej babičky, ktorá jej toho veľa ukázala a veľa ju naučila. Marion žila od roku 1970 do začiatku roku 1973 v detskom domove, z mladého dievčaťa sa stala mladá žena, ktorá mala stále viac a viac sebadôvery.

Erwin bol ešte stále vojakom spolkovej armády, niektoré dni nemohol stráviť doma a ja som vtedy spala u nej, potom sme sa samozrejme spolu veľa zabávali. Boli sme také šťastné, myslím, že Marion Daghan-Malenky vtedy zahodila niekoľko myšlienok zo svojej minulosti. Jej vtedajší svokrovci prišli na návštevu, milovali svoju Marion najviac na svete a Marion milovala ich. Koncom mája 1975 nastal konečne čas. Narodila sa Jasmin. Radosť všetkých bola veľmi veľká. Tá malá myška bola taká sladká, všetci sme ju nadovšetko milovali. Potom prišiel ten osudný večer. Bolo to 03.06.1975. Môj vtedajší priateľ a ja sme sa pozerali na televíziu, naša priateľka Inge zazvonila pri dverách a pred dverami stál Erwin.
Erwin si chcel ísť s nami sadnúť na pivo, aby oslávil narodenie svojej dcéry, naše auto už bolo vlastne pripravené pre lakovníka, nasledujúce ráno malo byť v lakovni. Avšak urobili sme, čo bolo povedané, rýchlo sme dali svetlá naspäť dovnútra a išli sme na diskotéku. Oslavovali sme, tancovali a alkohol tiekol prúdom. Potom sme chceli ísť domov, pretože Inge, ktorá tam bola tiež až do konca, už odišla s priateľom preč.

Čo sa dialo ďalej, neviem, prebudila som sa v nemocnici. Ale potom som po 3 dňoch zistila, čo sa stalo, bolo to hrozné, mali sme vážnu autonehodu, Erwin bol veľmi ťažko zranený a o 14 dní neskôr zomrel.

Och, bože, čo sa to stalo, ja som bola tiež vážne zranená, a Erwin umieral. Marion Daghan-Malenky bola s bábätkom na klinike. Vyčítala som si, ako sa teraz pozriem Marion do očí. V čase, keď som bola v nemocnici Erwin zomrel. Na pohreb som nemohla ísť, pretože som ešte ležala v nemocnici.
Ako som sa neskôr dozvedela, pohreb bol veľmi dojímavý a Marion sa zrútila pri hrobe. Musela zostať ešte nejaký čas v nemocnici, pretože nedokázala vydržať túto záťaž. Čo sa to len stalo, ako sa to všetko mohlo stať, ešte včera bol svet v poriadku.

Marion Daghan Malenky

Mladosť, svadba a stretnutie so smrťou

Zrazu sa mi vo sne zjavil vysoký chudý starec so šedivými vlasmi, avšak jeho tvár vyžarovala tak veľa lásky a dobra, a aj jeho slová boli plné lásky. Z čoho máš strach Anuri? Tvojím poslaním je dať tejto duši lásku, lebo jej čas beží veľmi rýchlo, tvoja cesta začína, často ťa uvedie do pochybností, ale nech sa na tejto ceste udeje čokoľvek, všetko to bude v poriadku. Nechaj sa viesť. Zobudila som sa úplne spotená, moje srdce rýchlo búšilo a ja som si nebola istá, či sa mi to iba snívalo alebo som v skutočnosti zažila to, čo sa práve vo mne odohrávalo. Skutočne som sa zbláznila, tak ako si to ostatní mysleli! Bolo to niečo nadprirodzené, čo so mnou práve otriasalo. Na druhý deň ráno som sa o svojom sne rozprávala so svojou spolubývajúcou, ticho ma počúvala a povedala mi: “Marion, vedela som, že je na tebe niečo iné, nechaj, nech to všetko jednoducho plynie a ver si. Počuj, mám strýka, ktorý žije v Brazílii, možno by sme tam mohli ísť na dovolenku“, povedala moja kamarátka. A tak sme mali v pláne túto cestu aj uskutočniť - o tom, ale v jednej z nasledujúcich kapitol.

Večer sme sa vybrali do tanečného lokálu, aby sme sa tu stretli s chalanmi a moja kamarátka ma pri tom sprevádzala. Krátko predtým, ako sme stáli pred dverami, ma zrazu opäť premkol tento strach a začínala som pociťovať bolesti žalúdka, moja kamarátka sa ma preto spýtala, že čo sa deje, a že mám ísť jednoducho dnu. Mala som však pocit, že toto stretnutie so mnou samotnou by nebolo to pravé pre chalanov, bola som silná. Dokázala som mu dať lásku, lásku, ktorú som si aj ja tak priala, a ktorá by vniesla do našich duší pokoj. Lásku, po ktorej som aj túžila, pretože v hĺbke duše som verila, že aj pre mňa niekto existuje, kto ma len musí nájsť, je to on? Postavila som sa nášmu prvému stretnutiu tvárou v tvár, a tak sa začal vyvíjať náš spoločný osud. Videli sme sa skoro každý deň, a práve v tomto čase som našla odvahu zavolať aj mojej babičke, pretože som si myslela, že ona už so mnou nechce mať nikdy nič spoločné, čo ma veľmi trápilo.
Erwin ma však vždy povzbudzoval a hovoril mi, aby som sa mojej babičke jednoducho ozvala a nabrala odvahu. A tak som to aj urobila. Urobila som to, a keď moja babička zodvihla telefón, začala plakať a zrazu som okolo môjho srdca pocítila teplo a bola som rada, že som sa rozhodla uskutočniť tento krok. Ona mi povedala: “Ach dieťa, robili sme si kvôli tebe toľko starostí, tvoja matka nám nechcela povedať, kde si, preto sme sa každý večer modlili, a zrazu si sa ozvala. Akí sme len šťastní”. Potom sme sa dohodli, kedy sa zanedlho stretneme, pretože predtým som chcela ísť ešte s mojou kamarátkou do Brazílie.
Svadba bola naplánovaná, samozrejme mojou mamou, ona rozhodovala o všetkom – kde, ako, kedy. Ešte predtým bola naplánovaná návšteva u mojich budúcich svokrovcov, tak veľmi som sa hanbila. Mohli by akceptovať pre ich syna dievča, ktoré pochádza z detského domova? Ktoré okrem lásky k ich synovi nemá nič, a on sám pochádza koniec koncov z dobrej rodiny? Erwin bol vychovávaný v rímsko-katolíckej viere. Za to vo mne vládol chaos pocitov. A tak sme sa napokon v jeden víkend spoločne s mojou mamou a jej mužom vybrali k Erwinovým rodičom. Zaparkovali sme tesne pred domom a vystúpili sme, avšak ešte predtým ako stihol Erwin podísť k dverám, tie sa otvorili a po schodoch schádzal malý útly a obrovskú radosť vyžarujúci pán. Zastal rovno predo mnou, vzal ma do náručia, pevne ma objal a povedal: "Keď ťa miluje môj syn, musíš mať dobré srdce." Aj moja budúca svokra zišla dole po schodoch a láskyplne ma objala. Šmahom ruky bolo po všetkých mojich strachoch a obavách, v ich dome som bola vítaná, ľúbili ma a od prvého momentu sa ku mne správali ako ku vlastnému dieťaťu. Prisahala som si, že im budem za to naveky vďačná. Deň našej svadby mal byť najkrajším dňom môjho života. Cesta do kostola bola pre mňa snáď tým najemotívnejším momentom v mojom živote. Bola som taká mladá a plná istoty, lásky a nádeje, konečne som mala okolo seba ľudí, ktorí ma ľúbia a dali mi rodinu, po ktorej som tak veľmi túžila. Po našej svadbe chcel Erwin v armáde tak rýchlo, ako sa to len dá, niečo viac dosiahnuť, a preto často chodieval na rôzne školenia. V tomto čase sa nám narodila aj naša prvá dcérka, Erwin ju veľmi ľúbil, a keď bol doma, láskyplne sa o ňu staral. Počas školení, zvyčajne u nás prespávali Erwinovi rodičia, moja svokra mi bola úžasnou podporou a učiteľkou, čo sa týka starostlivosti o deti a vedenia domácnosti. Všetko sa zdalo také perfektné, úplne normálne, našla som si kamarátky z detských čias, ktoré bývali zrovna oproti nám, a tak sme sa často stretávali a spoločne niečo podnikali. Keď mala naša dcéra rok, zase sa začali u mňa objavovať tie sny. Stále viac sa ma zmocňovali strach a smútok. Po návšteve u môjho ženského lekára som sa dozvedela, že som opäť tehotná, a tak som si myslela, že môj svet pocitov bol určite ovplyvnený kolísaním hormónov. Keď som Erwinovi povedala, že budeme mať druhé dieťa, nedala sa jeho radosť opísať slovami. A keď sme na dôvažok zistili, že to bude opäť dievčatko, zdalo sa, že šťastie nemá konca kraja, všetky jeho túžby sa splnili. Erwin aj naďalej pokračoval vo svojich školeniach a postupne sa blížil aj deň pôrodu. Keď som v tento deň prišla na kliniku, nič nebolo tak, ako zvyčajne. Sužovali ma tak neuveriteľne hrozné strachy. V okamihu narodenia naša dcéra srdcervúco plakala a nechcela vôbec prestať, jej duša zjavne tušila, čo príde.
Od tohto dňa si nás každý víkend brala k sebe domov a vtedy sme boli ako skutočná malá rodinka, boli to krásne časy. Varila pre nás, chodili sme spoločne na prechádzky a naučila ma veľa ďalších nových vecí o prírode. Medzičasom som už pochopila, prečo sa začala moja cesta na tomto svete, preto som musela pocítiť bolesť, strach, beznádej a musela som sa naučiť nechať to ísť. Aby som to dokázala vycítiť v ľuďoch, ktorí by skrížili moju cestu. O pár dní neskôr som v práci dostala silné bolesti chrbtice a moja vtedajšia šéfka povedala rozžiarená radosťou: "Zlatko, ty si určite tehotná, poď, vezmem ťa k môjmu ženskému lekárovi, on je veľmi milý." V tomto momente mi skoro prestalo biť srdce, ja a tehotná, veď my dvaja sme neboli ešte ani zosobášení, ako to vysvetlím môjmu opatrovníkovi, ktorý mi bol od môjho odchodu z domu pridelený. A...a...a...a tisíc otázok. V nasledujúcich dňoch ma objednala šéfka najskôr u ženského lekára, ktorý toto podozrenie potvrdil, ja som bola skutočne tehotná. Erwin sa neskutočne tešil a povedal to hneď svojim rodičom, ktorí ma samozrejme chceli ihneď spoznať. Keď som sa o tom rozprávala aj s mojím opatrovníkom, tak mi povedal: "Marion, tvoja matka má ešte stále právo na tvoju starostlivosť, keďže ešte nemáš 18 rokov, čo znamená, že musí dať svoj súhlas k vášmu sobášu, čo iste aj urobí, keďže čakáš dieťa."

A tak sme museli po mesiacoch opäť nadviazať kontakt (myslím s mamou), bránila som sa tomu a Erwin, ktorému som predtým takmer nič nerozprávala o mojom živote, sa zrazu dozvedel všetko, moje rozprávanie len mlčky počúval a plakal, nakoniec ma vzal do náručia a povedal mi: "Marion, všetko spolu zvládneme. Teraz už viem aj to, prečo máš toľko smútku v očiach, ale ver mi, ty si láska môjho života, budem tu vždy pre teba, teraz a navždy." Mlčky som sa na neho pozerala, potom som zobrala jeho tvár do mojich dlaní a opýtala som sa: "Čo by si si Erwin prial? Aké dieťa?" On odpovedal: "Dve dievčatká Marion, pretože tie môžeme tak pekne a zlato obliekať." V tomto momente moje srdce zaplavilo také množstvo lásky, ktoré znelo hudbou budúcnosti. Po tomto rozhovore, sme so starými rodičmi prebrali našu svadbu, moja babička kontaktovala moju mamu, a vyjasnila s ňou za mňa všetko tak, že jej jednoducho povedala: "Tak, Marion je tehotná a ty dáš jednoducho svoj súhlas a basta!" Nezostávalo jej nič iné, ako súhlasiť. Naše prvé vzájomné stretnutie sa potom udialo v dome mojej babičky. Ja, Marion Daghan-Malenky som mala samozrejme obrovský strach, ale aj v tejto chvíli prevzala velenie moja babička a nepripustila, aby sa viedli akékoľvek nepríjemné rozhovory.
Erwin prišiel ešte v ten deň, nemohol a ani nechcel od malej odtrhnúť oči, povedal: "Konečne je tu aj môj malý anjelík. Teraz sme už štyria." Potom išiel domov k našej prvorodenej dcérke a na druhy deň ma chcel vyzdvihnúť z nemocnice. Večer sa však stretol ešte s našimi spoločnými priateľmi, a spoločne navštívili tanečný lokál, aby tu spoločne oslávili narodenie našej dcéry. Keď chceli ísť napokon domov, udialo sa niečo, čo bolo už vopred určené – mali vážnu autohaváriu a utrpeli ťažké úrazy. Všetci mali niekoľké veľmi vážne poranenia, avšak Erwin bol veľmi ťažko zranený. Na druhý deň ráno po nehode, som pôvodne očakávala jeho príchod do nemocnice, namiesto toho, ma však navštívila polícia, ktorá ma informovala o tom, že môjmu mužovi sa v noci stala ťažká autonehoda, ale zatiaľ nikto stopercentne nevedel, či bol pri tom aj on, keďže nemal pri sebe svoj pas, a tak som musela ísť do nemocnice,aby som ho identifikovala. Ešte žil, ale ležal v kóme. V tomto momente prišla do nemocnice aj moja rodina a mne sa zrútil celý môj svet. A to som mala ešte iba 19 rokov.
Jedného dňa som sa môjho svokra počas rozhovoru opýtala: "Otec, keď budeš musieť ísť a tvoj čas príde, dáš mi, prosím, znamenie, že si dobre prišiel na druhú stranu?" A on povedal, že samozrejme, že to urobí. Rok po jeho smrti, vyrástla na malej lúke, kde predtým nikdy nič okrem trávy nerástlo, pred naším kuchynským oknom červená ruža, táto červená ruža predstavovala pre mňa svokrov sľub, ktorý mi dal. Tak skončila jedna prekrásna a jedinečná kapitola môjho začatého života, naveky som stratila tak úžasných ľudí, a napriek tomu ovplyvňovali zásadne moju ďalšiu cestu a postoje. Ale o tom ako to všetko nasledovalo ďalej, ako som našla môjho majstra, a ako ma učil, o tom všetkom v nasledujúcich kapitolách.

Pýtate sa, prečo vám o tomto všetkom píšem?
Jednoducho preto, lebo ja Marion Daghan-Malenky vám chcem ukázať, že vám veľmi dobre rozumiem, a že sa dokážem do vás vžiť.
Pretože som prežila smútok, bolesť, stratu a beznádej, a tak ako aj vy, som sa musela naučiť nechať to ísť.
Preto vám ja Marion Daghan-Malenky hovorím, bojujte celým svojím srdcom za to, čomu veríte.
PRETOŽE VZDAŤ SA NIE JE VOĽBA!
A tak som postupne stratila všetky moje nádeje, nič ale celkom nič z nich nezostalo, nezostalo nič ani z môjho detstva, mojej mladosti, teraz som sa dva týždne iba prizerala ako umiera človek, ktorý mi dal v takomto krátkom čase tak veľa lásky, a ktorý mi dával toľko sily na všetko to, čo prišlo, dodával mi silu a daroval mi dve prekrásne deti. Moja svokra zomrela tri roky po smrti môjho manžela na zlomené srdce. Utrápila sa žiaľom. Jeho otec zomrel ďalšie tri roky po mojej svokre na rakovinu. Ešte predtým sme sa po mužovej smrti navštevovali každý víkend a všetci spoločne sme chodili na hrob ich syna. Často sme sa rozprávali o živote po smrti a naozaj sme tomu verili. Počas jednej návštevy ma môj svokor poprosil, aby som nikdy nezabudla na ich syna, lebo ma skutočne veľmi miloval, a to som mu aj z celého srdca sľúbila, a toho sa držím aj dodnes a to je už 39 rokov.

Marion Daghan-Malenky

Pokračovanie životného príbehu…

Napriek tomu, že svokor Marion Daghan-Malenky je teraz už dlhšie po smrti, ešte stále mi táto ruža pripomína to, že na druhý svet prišiel v poriadku. Človek by mal byť veľmi vďačný za to, že mohol poznať takých srdečných ľudí plných lásky a vďačnosti.
Niekedy sa človek pýta sám seba, prečo musím prejsť toľkými skúškami? Drahý Bože, prečo nás musia opustiť ľudia, ktorých nadovšetko milujeme? Čoskoro na to prišla odpoveď.

Človek sníva o vzdialených krajinách, cestovaní, nevysvetliteľných veciach. Je zmätený z toho, čo sa stalo, čo bolo, ako je možné o tom hovoriť, a s kým? Starí rodičia boli pre ňu veľkou oporou, pre ňu, ktorá už prešla toľkými skúškami a teraz zostala sama s deťmi. Ale priateľka z domova bola tiež jej spojencom, neplánovali spolu už predtým vycestovať do vzdialených krajín? Čoskoro sa mala táto cesta stať skutočnosťou.

Avšak osud jej nedoprial pokoj a znovu zasiahol. Jej stará mama zomrela po krátkej hospitalizácii v nemocnici. Teraz zostala úplne sama so svojimi deťmi, zúfalstvom, strachmi, pochybnosťami sama o sebe, pochybnosťami o Bohu, prečo jej Boh vzal jej babičku, ktorú nadovšetko milovala, prečo len? Všetko v nej kolísalo, babička ju naučila úcte a viere, ale zdalo sa, že na všetko zabudla. Slzy smútku, strachu z toho, čo všetko sa stalo, prečo ju Boh tak veľmi trestal alebo skúšal!!!!

V týchto niekoľkých slovách si môžete prečítať, koľko veľa toho Marion Daghan-Malenky musela vytrpieť, koľko veľa vecí musela zažiť, strach, hnev, smútok, nenávisť, nič jej nie je cudzie.

Skúsenosti

v ošetrovateľstve:

Marion začala po smrti svojej babičky pracovať v zariadení opatrovateľskej služby. Túžba pomáhať iným ľuďom a priniesť im trošku svetla, bola v nej stále silnejšia. Kontakt s dušami, ktoré boli už dlhé roky v kóme a pozorovanie toho, čo oni cítili a videli pri odchode z tohto sveta, ju opakovane utvrdzovalo v tom, že si zvolila správne svoju cestu.

Pamätá si na jednu pacientku, ktorá tam už štyri roky ležala v stave, v ktorom už nebola schopná žiadnej komunikácie v čase, keď sa o ňu mohla starať. Vždy, keď vstúpila do jej izby, reagovala táto žena tým spôsobom, že sa začala náhle modliť "Otčenáš". Marion ju objala a snažila sa ju s pár láskavými slovami utešiť, aby nadobudla pocit, že nie je sama.

Jedna ďalšia pacientka mala veľmi silné bolesti, keď sa jej už len niekto dotkol a mala veľmi veľký strach. Avšak akonáhle počula jej hlas, tak sa jej rozžiarila celá tvár, ostatné sestričky poslala preč, a vyžiadala si, aby mala pri sebe "svojho bieleho anjela" Marion. Takáto neuveriteľná vďačnosť sa vrátila od týchto ľudí, keď im človek prejavil čo len trošku náklonnosti.

Pretože mnohí z nich nedostali ešte ani raz návštevu od svojich príbuzných. Boli jednoducho odvrhnutí, a boli pre nich len na obtiaž.

Marion si pamätá aj veľa situácií pri umierajúcich. Predstavte si, že stojíte v tejto miestnosti a odrazu máte pocit, že sa tu niečo odohráva, že to už viac nedokážete ovládať. Umierajúci človek sa náhle začína rozprávať pre vás s neviditeľnými ľuďmi, ukazuje rukami na nejaký bod v priestore, aby vám vysvetlil, kde táto pre vás neviditeľná osoba stojí. Lapajú potom rukami, na perách sa im zjaví úsmev a vy cítite, že tu vyčíňa sila, z ktorej vám naskakuje husia koža.

Jedna veľmi zvláštna situácia sa odohrala potom, ako zomrela jedna ďalšia pacientka. Už dávnejšie ju odviezla pohrebná služba, keď sa zrazu dvere bez zjavného dôvodu začali samé od seba otvárať a zatvárať.

To všetko sú zážitky, ktoré Marion znovu a znovu utvrdili v tom, aby kráčala ďalej po svojej duchovnej ceste.

Pokračovanie bude nasledovať už o chvílu: Stretnutie s majstrom Buschidom...

Marion Daghan Malenky

Ako sa naučiť mágiu

Veľmi veľa magických systémov sa pokúša preskočiť isté počiatočné kroky, alebo venuje začiatočným predpokladom príliš málo pozornosti. To má väčšinou fatálne následky, a to posadnutie démonmi, psychické poruchy, ako je napríklad schizofrénia, psychózy, poruchy spánku a depresie. Počiatočné ťažkosti a možné dôsledky nepremyslených krokov sú veľmi dobre spracované v tejto knihe: Hľadá sa majster Arion (Johannes H. von Hohenstätten).

Marion Daghan-Malenky odporúča všetkým adeptom mágie najprv sa dobre oboznámiť s magickými cvičeniami, ktoré sú opísané v knihe Brána k naozajstnému zasväteniu od Františka Bardona. Ďalšie odporúčania k cvičeniam sa dajú nájsť napríklad v Prehĺbení náuky o 4 elementoch od Františka Bardona. Marion Daghan-Malenky kladie veľký dôraz na sebapoznanie a sebaovládanie. Ako môže niekto rozkazovať duchom alebo ovládať bohov a démonov, keď on/ona nemá pod kontrolou seba samého? Čosi také je jednoducho nemožné!

Preto je každodenná meditácia a práca na sebe samom predpokladom úspešnej práce v oblasti mágie! Keď niekto hľadá len rýchle riešenie svojich problémov, pri mágii neostane a bude sklamaný. Mágia nikdy nesmie byť únikom z každodennej reality! Marion Daghan-Malenky odporúča každému adeptovi, aby sa nezaoberal iba mágiou, ale aby sa učil aj cudzie jazyky a dokončil svoju školu alebo univerzitu! Jedna z našich žiačok chcela kvôli mágii nechať svoje štúdium práva. Marion Daghan-Malenky, ale jasne povedala: „Keď nedokončíš školu, nebudeš sa môcť stať ani magičkou a pracovať v našom tíme!“ Dnes však u nás pracuje, hoci úspešne ukončila Právnickú fakultu!

Keď nemáte s meditáciou žiadne skúsenosti, tak Marion Daghan-Malenky odporúča tieto knižky:

Meditácia začína tu a práve teraz! - Steve Hagen
(nem. originál: Meditation beginnt jetzt und genau hier!)
Nájdenie pokoja v každodennom živote - Jon Kabat-Zinn
(nem. originál: Im Alltag Ruhe finden)
Meditácia pre skeptikov - Ulrich Ott
(nem. originál: Meditation für Skeptiker)
Tajné učenie tibetskej meditácie - Glenn Mullin
(nem. originál: Geheimlehren Tibetischer Meditation)

Každodenná meditácia je základným predpokladom na to, aby naše najvnútornejšie vnútro ostalo v rovnováhe. Sama Marion Daghan-Malenky hovorí:
Meditácia nie je nič špeciálne rovnako ako umývanie zubov. Ale rovnako, ako si každý čistí zuby, aby si ich udržal zdravé a pekné, každý duchovne založený človek a mág medituje, aby si zachoval pekné a zdravé svoje vnútro.
Či je potom už niekto pripravený na evokáciu alebo invokáciu, sa dá vypozorovať podľa reakcií v kritických situáciách. Keď niekto stratí prácu, keď má zdravotné problémy, keď niečo nejde podľa plánu, keď niekto umrie, zachová si adept alebo mág rovnováhu, či nie? Ak áno, tak je dotyčný pripravený na evokáciu a invokáciu. Ďalším meradlom môže byť dĺžka bezmyšlienkového stavu počas meditácie alebo aj v každodennom živote. Dokáže sa mág alebo adept sústrediť na to, čo on/ona robí? Je on/ona v tu a teraz? Dokáže si mág udržať bezmyšlienkový stav? Ak áno, môžeme pokračovať: odporúča Marion Daghan-Malenky. TU nájdete viac tipov, ako sa naučiť mágiu.

Všetky fotografie a ilustrácie na tejto stránke © Marion Daghan-Malenky I Pavol Malenky I Daghan-Malenky GmbH

Biela mágia - úspešne, osobne a individuálne.

Požiadaj o predbežnú bezplatnú analýzu a začni s jej pomocou ešte dnes vylepšovať svoj život, vzťahy a sebapoznanie!

Máš problémy vo svojom ľúbostnom živote a nevieš, ako ďalej? Si práve teraz konfrontovaný s niečím, čo si doteraz považoval za nemožné? V zmysle: „Prekliatie, démoni“? Chceš nahliadnuť do možnej budúcnosti, alebo potrebuješ vedieť odpovede na svoje otázky? Na probléme pracujeme magicky tak dlho, kým nie je vyriešený. Po celý čas zostávame s klientom v kontakte.

Môžeš nás navštíviť aj osobne za účelom rozhovoru alebo spoločnej meditácie.

Kľúč Logo