Všetko bolo pre mňa nové a čoskoro som zistila, že majú akúsi zvláštnu schopnosť, títo ľudkovia zo západu, dať naozaj príležitosť človeku, ktorý vie viac. Vedeli oceniť moje schopnosti a ukázali úctu, ktorú som dovtedy nepoznala. Lebo som bola len obyčajným zamestnancom, ktorý bol vlastne len číslom v štátnom podniku. To vo mne zobudilo tú správnu dávku úcty k sebe a tu niekde sa začala tá moja osobitná životná cesta. Tým, že som si povedala: „Darinka, si iná, rob veci inak, ty na to máš a ty to dáš!“ Po návrate zo zahraničného pôsobenia sa idea spoločnej slovensko-holandskej firmy stala iba dymom, ktorý rozfúkal vietor. Nič už ale nemohlo zvrátiť moju bytostnú túžbu po slobode. Išla som si za svojím, a stala som sa samostatne zárobkovo činnou osobou, a pokračovala vo svojej projektantskej dráhe. Práce som mala vždy veľmi veľa a neskutočne ma bavila. Mohla som si zadeliť svoj pracovný čas podľa svojich predstáv, prestalo to byť o osemhodinovom pracovnom čase, ktorý bolo treba stráviť v zamestnaní s ostatnými kolegami. Nie že by som fičala na štvorhodinovom pracovnom týždni tak, ako o tom píše Timothy Ferris, ale vedela som skĺbiť svoju prácu, rodičovstvo i ostatné voľnočasové aktivity tak, aby môj život bol naozaj plnohodnotný. Bol to vskutku vtedy sladký život – dolce vita. A tu niekde sa mi otvorila iná cesta, duchovná rovina.

Ten popísaný sladký život mal aj svoje úskalia a vynútené zastavenia, ale tak to malo byť. Tak to bolo napísané pre mňa. Tu v tom správnom čase som cez manžela spoznala Sahadža jogu. Bolo to tesne po „nežnej" a priniesli ju k nám rakúski priatelia. Doslova som nasávala všetky informácie, ktoré sa vo mne postupne menili na niečo, čo ma robilo tým, čo som. Nedá sa lepšie popísať ten proces. Tu v tomto počiatočnom období som sa prvýkrát stretla s Pavlom Malenkým. Prišiel k nám do Sahadža jogy ako mladý hľadač, študent na Fakulte telovýchovy a športu, odbor matematika. Už to prvé spoločné stretnutie ma zasiahlo. Doslova a do písmena. Bolo to ako blesk z jasnej oblohy. Bol to silný, intenzívny zážitok. Záblesk, ktorý zažije človek len párkrát v živote. Vedela som, že k sebe patríme, ale nevedela som prečo. V tom čase som tomu ešte nerozumela a nepripisovala som mu náležitú pozornosť. Ale veľmi som ho obdivovala, lebo bol iný. Čoskoro sa vyšvihol zo začiatočníka a začal viesť programy pre nových ľudí. To bolo niečo!

Neskôr pri stretnutí v Nemecku, v mieste jej pôsobenia, som mohla ešte viac precítiť jej pôsobenie na človeka ako takého, keď sme priamo pracovali na klientovi. To, čo iní dlho musia hľadať, Marion už dávno vie. A vie aj presne ako na to, aby sa problém naozaj vyriešil. A ak klient spolupracuje, veci sa upravia a všetko je tak ako má byť.

Mimochodom vždy, už ako malé dievčatko ma zaujímali tajomné veci. Slovo mágia bolo pre mňa vždy vstupenkou do iných svetov. S nimi som mala svoje skúsenosti už ako úplne malé dieťa. Prvé také spomienky sa viažu na obdobie pred štvrtým rokom veku. Videla som tiene, počula som hlasy. Nerozumela som tomu celkom a prirodzene, som sa toho tajomného sveta obávala. Otváral sa mi pravidelne, v tichu a tme noci. Rodičia sa o mňa obávali. Neskôr ako malá škôlkarka som dokázala hľadieť na seba zvonka a diviť sa tomu, ako vyzerá moje telo. Už vtedy som sa pýtala: „Kto som? Kam idem? Čo mám tu na tomto svete urobiť?“ Viete, keď sa vás to opýta dospelý, tak sa nad tým nijak zvlášť nezamyslíte. Ale keď sa to pýta samo seba päťročné dieťa…

Poznanie prichádzalo postupne, doslova po etapách. Jednoznačne bolo pre mňa ukotvené najskôr v múdrych knihách a neskôr začalo chodiť tak svojsky – informácie si ma začali jednoducho vyhľadávať. S tým sa viažu aj prvé pokusy napísať niečo o svojom poznaní i o možnostiach, ktoré z toho vychádzajú ako informácia pre toho, kto sa pýta, čo so sebou zmysluplné urobiť. Kto sa nepýta, jednoducho nie je čo dávať. Nuž som postupne začala písať krátke článočky, neskôr aj dlhšie. Bolo aj kam. Na našu spoločnú webstránku biela-magia.eu. Pavol sa vždy potešil, vždy vedel povzbudiť k ďalším výtvorom.

Dnes som už niekde inde ako na začiatku. Teraz, keď už viem, mnohým veciam rozumiem a chápem ich inak. Je potrebné dávať, čím viac dokážeme dať, tým viac k nám príde z tej kvality, ktorú dávame. Mám svoje techniky, ktoré používam pri rituáloch a sú účinné. Energie nikdy neklamú a dávajú vnútornú silu. Deň po dni prichádza túžba po nových dejoch a myšlienkových prúdoch, ktoré sú neustále premenné. Len ak ich priebežne spoznávam, môžem prichádzať k novým technikám, ktoré sú účinné práve teraz. Nie včera, ani nie zajtra. Teraz je čas pre tie nové spôsoby pre aplikáciu pri práci s ľuďmi, aby sa mohli ustáliť a nájsť vo svojom zmysluplnom živote.

Krásne láskavé vtipné poučné no neviem akú kvalitu by som k tomu pripojila... Proste úžasné. Boli s ním aj obe moje deti a boli šťastným jadrom našej sahadža rodinky. Potom skončil úspešne štúdium s originálnym námetom na diplomovku: Vplyv meditácie na fyzický stav človeka. A... zmizol zo Slovenska, a teda i z môjho života. Proste si išiel svojou cestou. Roky plynuli a uplynuli.

Ja som došla do zrelého veku a zrazu sa niečo v mojej profesnej dráhe pokazilo…

Proste som dostala stop od života. Rodičia dožívali, ľudia v pracovnom kolektíve nevedeli pochopiť môj prístup k životu, ktorý bol diametrálne odlišný od ich prístupu. Veľakrát mi jeden kolega a blízky priateľ hovoril: „Nie, že pôjdeš robiť tú svoju ducharinu!“ A ja som šla. Čoraz viac som tú ducharinu začala robiť. A ono to všetko fungovalo. Začalo sa plniť to, čo som si z hĺbky srdca želala... dostala som možnosť a príležitosť pomáhať ľuďom.

Po rokoch prišlo nové stretnutie s Pavlom Malenkým a jeho pozvanie: „Poď Darinka, začni robiť čokoľvek. Uvidíme, čo nám z toho vyjde." A ja som začala. Najprv niečo písať, a potom prišla ponuka na zastupovanie kolegyne a s ňou práca s klientami. Na prvú vnútornú otázku svojho ja, či to chcem, prišla rázna odpoveď: „Nikdy!“ Ale potom sa spustil pre mňa nový doposiaľ nepoznaný život. Prišli ľudia, ktorí potrebovali naozaj pomôcť, a ja som jednoducho vedela ako a začala som pomáhať. Stačilo sa len otvoriť a prichádzali odporúčania pre každého človeka zvlášť. Dokázala som to! A bola to pre mňa úžasná výzva. Veď vždy som si želala pomáhať druhým. Teraz to tu bolo. Bol to naozaj nový začiatok pre mňa.

Stretnutie s Marion bolo naozaj zvláštne. Keď sme sa prvýkrát videli, boli už spolu s Pavlom. Ona – Marion – bola tým, čo držala ochrannú ruku nad všetkým, čo bolo dôležité. A žiarila z nej neskutočná láska – doslova výšky a hĺbky, všetky druhy energie. Bola úžasne praktická i úžasne duchovná – dve v jednom. Nebolo treba nič vravieť, stačilo sa napojiť a energia medzi nami plynula. Voviedla ma do svojej meditácie, úplne inej, než som dovtedy poznala. Až od toho momentu som vlastne začala rozumieť sebe samej. Každé stretnutie s Marion je proste zážitok a niečo, čo vlieva silu do žíl.